Po slovensky ho učili rodičia a starí rodičia. V Prešove mám hromadu príbuzných, hovorí Lukáš Sedláček

Hokejový klub HC Prešov v ostatných dňoch privítal vo svojich radoch nového člena. Americký Slovák Lukáš Sedláček sa stal novou predsezónnou posilou klubu. Jeho príchod vyvolal množstvo otázok. Kto je tento chalan? Aké má korene? Prečo sa rozhodol prísť do Prešova? Nuž, my sme si nenechali ujsť príležitosť a s Lukášom sme krátko pokecali, aby fanúšikovia vedeli, s kým majú tú česť.

Rodák z amerického Staten Islandu sa fanúšikom predstavil v prvom videu, v ktorom sa pochválil, že Prešov je rodiskom jeho mamy. Keďže ani jeden z jeho rodičov sa nenarodil v Amerike a on patrí k prvej generácii Američanov v rodine Sedláčkovcov, dorozumievanie doma nevyhnutne vyžadovalo používanie slovenčiny.

„Slovenské a prešovské korene mám po rodičoch. Obaja sa narodili v Československu, takže ja tvorím prvú generáciu Američanov v našej rodine. Moja mama sa narodila v Prešove, otec sa narodil v Jeseníku (v Sliezsku, dnes Olomoucký kraj v Českej republike, pozn. red.). Mama prišla do Ameriky v roku 1989 a otec v roku 1995. Zoznámili sa v New Yorku a od môjho narodenia v októbri 2001 sme žili v Staten Islande, v štáte New York. Z domu som odišiel v sedemnástich rokoch, ale letá stále trávim doma v New Yorku,“ povedal nám v prvom rozhovore najnovší člen prešovského útoku.

Veľká časť rodiny však stále žije v Prešove a okolí, čo znamená, že Lukáš tu už má vybudovanú značnú fanúšikovskú základňu. „Áno, stále mám v Prešove rodinu, ktorá ma bude povzbudzovať aj na ľade. Moja mama pochádza z veľkej rodiny, takže mám v Prešove a okolí hromadu príbuzných. Veľmi sa teším, že budem mať vo svojom kruhu rodinu, ktorá sa na mňa príde pozrieť a bude ma povzbudzovať v priebehu sezóny,“ povedal.

V jeho prvej zdravici prešovským fanúšikom sme si nemohli nevšimnúť americký prízvuk, ktorý je pre amerického rodáka pochopiteľný. Sám hovorí, že u nich doma v Amerike sa hovorilo oboma jazykmi a slovenčinu používal hlavne na dorozumievanie so starými rodičmi. Napriek tomu, že slovenčina vám v Amerike veľmi neposlúži, Lukáš sa snažil naučiť čo najlepšie po slovensky. Nejde len o výhodu znalosti jazyka, ale aj rodinnú hrdosť, ktorá sa mu so slovenčinou spája.

„Keď som vyrastal, doma sme hovorili po slovensky. Najviac som sa po slovensky naučil od mojich rodičov a starých rodičov, najmä teda od starých rodičov, ktorí nás na niekoľko mesiacov navštevovali v Amerike a pomáhali rodičom. Slovenčina bola jediný jazyk, ktorým sme sa mohli dorozumieť,“ povedal Lukáš Sedláček.

„Keď som bol starší a začal som chodiť do školy, doma sa začalo hovoriť viac po anglicky. Najprv so mnou rodičia hovorili po slovensky a ja som im odpovedal v angličtine, ale postupom času som sa cítil stále istejší v oboch jazykoch. Rýchlo som si uvedomil, aké výnimočné je ovládať ďalší jazyk. Je to niečo, na čo som bol vždy veľmi hrdý,“ dodal.

K hokeju ho priviedol otec

Lukášove slovenské korene sa odrážajú aj v láske k hokeju. Jeho otec je veľký hokejový fanúšik a túto vášeň preniesol prostredníctvom televíznych prenosov aj na syna. Keď sa Lukáš prvýkrát postavil na korčule, vraj zabudol na športy ako basketbal, bejzbal či americký futbal, ktoré sú v Amerike stále populárnejšie než hokej.

„V mladosti som sa zamiloval do rýchlosti a nasadenia, ktoré táto hra vyžaduje. Hokej sa líši od všetkých ostatných športov. Všetko sa deje veľmi rýchlo a potrebujete jedinečnú kombináciu rýchlosti, tvrdosti a tímovej práce,“ hovorí Lukáš.

„Hokejová kultúra je ďalší významný dôvod, prečo túto hru tak milujem. Hokej dokáže spájať ľudí a vytvárať medzi spoluhráčmi puto, ktoré pretrvá celý život. Či už v autobuse, v šatni alebo priamo na ľade, práve pre tieto vzťahy a spomienky je pre mňa tento šport veľmi špeciálny,“ pokračuje prešovský útočník, z ktorého slov priam sála vášeň pre najrýchlejšiu hru na svete.

„Môj otec nikdy nemal možnosť hrať hokej a sám hrával futbal, ale vždy bol veľkým hokejovým fanúšikom. Zápasy sme spolu sledovali v televízii, čo ma priviedlo k tomu, aby som si hokej sám vyskúšal. Keď som sa rodičov jedného dňa spýtal, či sa nepôjdeme korčuľovať, mala to byť jednorazová záležitosť, ale všetko sa zmenilo vo chvíli, keď som sa prvýkrát postavil na ľad. Nechcelo sa mi odísť z ľadu a hneď som sa chcel vrátiť. Výlet na ľad sa veľmi rýchlo zmenil na snahu naučiť sa hrať hokej. Dnes som nesmierne vďačný za to, že stále môžem hrať najlepší šport na svete,“ dodáva spokojne Lukáš Sedláček.

„V mladosti som sa zamiloval do rýchlosti a nasadenia, ktoré táto hra vyžaduje. Hokej sa líši od všetkých ostatných športov. Všetko sa deje veľmi rýchlo a potrebujete jedinečnú kombináciu rýchlosti, tvrdosti a tímovej práce,“ hovorí Lukáš.

Aj tu sa nevyhnutne objavuje slovenská stopa. Ani v Amerike totiž nemôžete vyrastať pri hokeji a nepoznať slovenských hráčov, ktorí boli v čase Lukášovho detstva a dospievania dôležitou súčasťou NHL. Avšak čo prešovský hokej? Stihol sa už niečo dozvedieť aj o hokeji v našom meste?

„Slovenský hokej poznám, najmä vďaka medzinárodným súťažiam a skvelým slovenským hráčom ako Marián Hossa, Miroslav Šatan a Zdeno Chára, ktorých som v detstve sledoval. Boli to moje veľké vzory. Pokiaľ ide o prešovský hokej, niečo som sa už naučil a niečo sa stále učím, ale už viem, že Prešov má jedných z najlepších a najvášnivejších fanúšikov v lige! Teším sa, že prešovskú atmosféru zažijem na vlastnej koži,“ hovorí s radosťou.

Z promócií do Prešova

Jednou z veľkých výhod pre mladého športovca v Amerike je možnosť spojiť šport so vzdelaním. Trénovať v skvelých podmienkach, hrať konkurencieschopnú študentskú súťaž a popri tom získať kvalitné vysokoškolské vzdelanie je výsada, ktorú chlapcom a dievčatám v Amerike závidia aj mnohí mladí hokejisti na Slovensku.

Lukáš to využil. Po štátniciach si mohol vybrať, či chce ďalej žiť svoj hokejový sen, alebo sa vydá do civilného zamestnania. Asi neprekvapí, že v 24 rokoch a s takou hokejovou vášňou bola voľba jasná. „Áno, nedávno som promoval na Aurora University a som veľmi vďačný za príležitosti, ktoré sa mi dostali na ľade aj na seminároch. Od piatich rokov bol hokej dôležitou súčasťou môjho života, vždy som sa sústredil na ďalší tréning, na ďalší zápas a na ďalšie zlepšovanie. Keď sa blížili štátnice, bolo mi jasné, že nedokážem len tak skončiť s hokejom,“ spomína Lukáš Sedláček.

„Veľa som sa rozprával s rodinou, trénermi a mentormi a ich rady a podpora mi veľmi pomohli k rozhodnutiu. Hokej ma naučil disciplíne, odolnosti a tímovej práci a viem, že tieto kvality mi pomôžu v každej oblasti života. Teraz sa sústredím na to, aby som ďalej rástol ako hráč, využil každú príležitosť a vyťažil z mojej kariéry čo najviac,“ dodal.

Ďalšia kapitola Lukášovej kariéry sa napíše v Prešove. V rodnom meste jeho mamy a na európskom kontinente. Šikovného útočníka čaká veľa noviniek, ale od prvého dňa mal pocit, že podpis zmluvy s Prešovom je správne rozhodnutie. „Rokovania s Prešovom prebiehali od prvého dňa veľmi hladko. Klub o mňa prejavil veľký záujem a po rozhovoroch s vedením som mal pocit, že to je správne miesto pre pokračovanie v mojej kariére. Dali mi pocítiť, že budem vítaný a okamžite mi bolo jasné, s akou vášňou mesto aj fanúšikovia žijú hokejom a podporou tímu,“ hovorí.

„Rozhodnutie pokračovať v kariére na Slovensku bolo pre mňa veľmi špeciálne, najmä vzhľadom na moje korene. Som veľmi hrdý, že môžem hrať profesionálne hokej v krajine, ktorá pre mňa a moju rodinu znamená tak veľa. Je to pre mňa tiež veľká príležitosť pokračovať v rozvoji, spoznať odlišný štýl hry a napredovať nielen na ľade, ale aj mimo neho,“ dodal Lukáš Sedláček.

„Rozhodnutie pokračovať v kariére na Slovensku bolo pre mňa veľmi špeciálne, najmä vzhľadom na moje korene. Som veľmi hrdý, že môžem hrať profesionálne hokej v krajine, ktorá pre mňa a moju rodinu znamená tak veľa. Je to pre mňa tiež veľká príležitosť pokračovať v rozvoji, spoznať odlišný štýl hry a napredovať nielen na ľade, ale aj mimo neho,“ dodal Lukáš Sedláček.

Zostáva si už len vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce. Prešov čaká ďalšia náročná sezóna plná ťažkých zápasov. Ako však hovorí aj naša najnovšia posila, cesta vpred vedie len cez tvrdú prácu a ochotu zlepšovať sa. „Mám veľké očakávania z tímového aj osobného pohľadu. Prichádzam do Prešova pripravený tvrdo pracovať každý deň, rozvíjať svoju hru a pomôcť tímu vyhrávať akýmkoľvek spôsobom,“ odpovedal Lukáš na otázku, s akými cieľmi prichádza do Prešova.

„Jedným z mojich najväčších cieľov je priniesť pozitívny vplyv na ľade i mimo neho. Chcem do každého striedania priniesť konzistentnosť, konkurencieschopnosť a energiu, ale zároveň byť dobrým spoluhráčom v kabíne. Pre mňa sú počas sezóny veľmi dôležité aj tímová kultúra a chémia. Chcem prispieť k vytvoreniu prostredia, kde všetci ťahajú za jeden koniec povrazu a spoločne sa zlepšujú,“ pokračoval Lukáš Sedláček.

„Po osobnej stránke sa chcem naďalej zlepšovať vo všetkých aspektoch na ľade aj mimo neho. Mojou hlavnou prioritou však zostáva úspech tímu. Chcem pomôcť Prešovu k víťazstvám. Mám veľkú radosť, že som dostal túto príležitosť a neviem sa dočkať, keď naplno okúsim hokejovú vášeň v Prešove,“ uzavrel náš rozhovor mladý útočník.